|
LISKOVÁ
-
23.6. 2013 - ...za ujom Cypom alebo
Trikrát a dosť
 Pred
polrokom nás náhle opustil náš dlhoročný
spoluobčan Cyprian Kubala, ktorého asi nikto
navolal inak, ako ujo Cypo. Propagátor
cyklistiky a turistiky odišiel od nás náhle
vo veku 78 rokov a my sme sa nestihli ani
rozlúčiť. Preto sme do plánu našich
cykloakcií zaradili aspoň symbolickú
rozlúčku s týmto skvelým človekom.
Počasie sa neukazovalo ako typicky cyklistické, ale bolo teplo, takže ak
si niekto v duchu pomyslel, že zmokneme,
nebola to až taká nepríjemná predstava. Náš
šesťčlenný pelotón sa o tom mohol presvedčiť
prvýkrát už za Podbielom, ale bolo to len
malé osvieženie. Vďaka vysokej priemernej
rýchlosti - takmer 27 km/hod. - sme obschli
veľmi rýchlo a prvýkrát sme tankovali vodu
až na kubínskej benzinke. Čakalo nás
stúpanie na Brestovú, tak oddych prišiel
vhod....
Pod kopcom sme sa, ani neviem ako, podelili na tri skupinky a
v takom istom počte a poradí sme vyšli o 240
metrov vyššie, na hranicu Oravy a Liptova,
zhruba za 25 minút. Po krátkom odpočinku na
,,krížnych cestách,, sme sa spustili na
liptovskú stranu vo veľkom štýle, keď na
našich tachometroch sa zobrazovali číslice
od 50 do 72 - skoro sme prehliadli odbočku v
Likavke...
Obec Lisková - miesto posledného odpočinku uja Cypa - nás
privítala obedným kľudom. Našťastie nie
všetci miestni štamgasti boli hladní a tak hasili smäd
v krčme ,,U Šrobárov,, - v rodnom dome prvého
splnomocneného ministra pre správu
Slovenska. Po krátkom občerstvení sme už
zašli na miestny cintorín, kde sme sa
stretli so zaťom uja Cypa - Vladom Nemčekom,
ktorý nás doviedol k hrobu a kde sme
položili kyticu kvetov, zapálili sviečku a
zaspomínali na skvelého človeka...
Do našich spomienok sa zrazu začali predierať druhé dažďové kvapky,
ktoré sa v diaľke javili oveľa výdatnejšie
ako tie za Podbielom a tak sme sa rýchlo
rozlúčili a nabrali kurz na Nižnú. Po dvesto
metroch sme museli opäť prijať ,,pozvanie,,
k Šrobárovi, kde sme prečkali krátku, ale
veľmi výdatnú prehánku. Potom za mierneho a
teplého dažďa sme sa pomaly presúvali do
Liptovskej Teplej a nechtiac dohnali búrku
pred nami, takže ak sme doteraz boli ako-tak
suchí, o pár minút už tomu tak nebolo a na
nás nebolo suchého oblečenia. Záchranou pre
nás bola zastávka v záhradnej reštaurácii,
kde sa okrem nás ukrylo pred búrkou zo desať
cyklistov. Na prvý pohľad bolo jasné, že
všetci sem prišli ešte pred dažďom. My sme
také šťastie nemali a tak pri horúcej káve
sme začali sušiť naše oblečenia - na už zase
pripekajúcom slnku. Ďalšieho plánu zdolať
Huty sme sa operatívne vzdali vzhľadom na
nízkoletiace tmavosivé mraky, ktoré sa
objavovali stále vo väčšom množstve.
Rozhodnutie padlo ísť do kúpeľných Lúčok,
tam nedeľne poobedovať a potom už len ťahať
domov. Tak sa aj stalo, len potom sme sa
ešte pristavili pri lúčanskom kaskádovom
travertínovom vodopáde, z ktorého voda padá
do hĺbky 12 metrov.
Z Lúčok vedie cesta vcelku kvalitnou asfaltkou mierne stúpajúcou až
na hranicu Liptova a Oravy, kde sa však aj
končí. Potom až do Osádky je to kvalitný
tankodrom, na ktorý si naše galusky len
ťažko zvykali. Jednohlasným rozhodnutím sme
sa takticky vyhli ,,kopčeku,, do Pokryváča a
tým pádom predĺžili cestu domov cez bývalé
veľké okresné mesto, za ktorým sa na nás
tretíkrát spustili nebeské slzy veľké ako
hrach. Našťastie slzili len krátko, ale ako
inak - výdatne, takže nám dobre známy pocit
vlhkosti na zadnej časti našich tiel nás už
neprekvapil a do Nižnej sme prišli po 105 km
vcelku v pohode.... Bol to pekný výlet, ale
trikrát zmoknúť úplne stačilo......text:
Ivan Opát, foto: Ľuboš Košický |
