Slovenský orloj -
Stará Bystrica
- 27.7.2014 -
trasa
Pôvodne
plánovaná dvojdňová akcia sa nakoniec
uskutočnila v jednu krásnu a slnečnú nedeľu.
I keď je pravdou, že sme tri letné búrky
obišli ani nevieme ako. Ale vraj odvážnym
šťastie praje...
Na začiatku v Nižnej sa nás zišlo sedem, z Ružomberka
nás posilnila naša ,,okolotatrovská,,
kamoška Marta s českým priateľom Jarkom a v
Námestove sa k nám pripojila ešte Evka.
No a v takomto zložení sme začali pomaly
stúpať do kopčekov smerom na Oravskú Lesnú.
Tam sme si vychutnali príjemné stúpanie
,,novou,, cestou, kde na jej vrchole sme
stihli niečo malé prejesť a pofotiť. Potom
nasledoval nádherný zjazd až do Novej
Bystrice, kde miestami naše tachometre
ukazovali rýchlosť aj cez 60km/hod.... Ale
pri tak kvalitnej ceste sa to dá zvládnuť
celkom bezpečne.
Už prvé metre po odbočení z hlavnej cesty do
Starej Bystrice nám ukázali, že tamojší
obyvatelia si zakladajú na estetike a ich
upravené cesty a chodníky tomu len
nasvedčovali. Po príchode na námestie nás
očarila jeho architektúra, z ktorej bolo
zjavné, že pochádza od jedného autora a že
to nádherne všetko ladí...
Do dvanástej hodiny - kedy sa spúšťa mechanizmus
orloja - chýbalo pár minút, ktoré sme
využili na zvečnenie tej krásy a na
občerstvenie v miestnej - ako inak -
štýlovej krčmičke. Po odbití ,,dvanástej,, a
prehliadke svätých nás čakalo milé
prekvapenie v pobobe odborného výkladu o
slovenskom orloji pracovníčkou infocentra v
Starej Bystrici.
Po poslednej fotke pred orlojom sa púšťame do
náročného stúpania, ktoré je znásobené ešte
poludňajším slnkom, ktoré máme priamo nad
hlavami. Našťastie stúpanie nebolo dlhé a na
vrchole, pred dlhým klesaním, sa
občerstvujeme v tieni neveľkého duba, kde
stretávame českých priateľov našich
priateľov... Aký je ten svet malý...
Do Terchovej prichádzame pred hroziacou
búrkou a tak využívame možnosť naobedovať sa
v pohostinstve Haluškáreň. Niektorí
neodolali a tie halušky si aj dali, niektorí
vymýšľali a dali si veeeeeľmi pikantné
Aničkine slzy a potom plakali.... Boli ozaj
pikantné :)
Z Terchovej odchádzame s plnými žalúdkami,
ale trošku sme pozabudli, že pred sebou máme
ešte záverečné prudké stúpanie na hranicu
Oravy. Na všetkých stúpaniach je najkrajšie
to, že za ním nasleduje vždy klesanie a to
sme si poriadne vychutnali až do Párnice,
keď naša priemerná rýchlosť neklesla pod 35
km/hod.
Celkom slušný výkon na amatérskych cykloturistov, aj
vzhľadom na prejdené metre - 146 850
m.......................text a foto Ivan
Opát
|
