|
Gubalowka "padla"...
Po štyroch rokoch -
mapka trasy
Máme trasy,
ktoré sa v našom kalendári objavujú pomenej
a máme trasy ktoré máme v pláne každý rok. Z
nich niektoré vychádzajú pravidelne, je však
trasa, ktorá akoby bola pre nás zakliata.
Gubalowka. Stredisko na relax v lete či
zime, odkiaľ je nádherný výhľad na Tatry,
Zakopané, miesto odkiaľ vedú rôzne
turistické trasy, lanovka... Boli sme tam v
roku 2010. Ďalšie dve sezóny bola trasa na
toto miesto zmenená, dostali sme sa len na
salaš za Witowom, počasie viac nedovolilo.
Ešte horšie sme dopadli vlani, keď sme zašli
len do Suchej hory. Po štyroch rokoch na Deň
matiek sme mali ďalší pokus.
Na zraze v Nižnej a počas prvých kilometrov sme boli v
tom, že Gubalowku "dobijeme". Svietilo
slnko, ktoré ešte na Slovensku donútilo naše
dievčatá zbaviť sa nejakej vrstvy oblečenia.
Rozcvičkové kopčeky medzi Vitanovou a Suchou
Horou pripravili naše telá a duše (tie naše
ľudské) na to že iba nuda na rovinkách
nebude. V Suchej hore sme sa chvíľku
zastavili, potom nás čakali prvé tohtoročné
kilometre na poľskom území. Za Chocholowom
prišla odbočka vľavo, po pár kilometroch sme
našli miestečko na spoločné foto a potom
prišlo stúpanie na Dzianisz, ktoré bolo
celkom znesiteľné, a potom do cieľa nášho
putovania, do Gubalowky. Tam to stúpanie
bolo trošku priečne. Treba povedať že celá
táto cesta bola pre cyklistiku príjemná, v
peknom prostredí a malou premávkou. Pri
stúpaní nám ani nevadilo že slnko už bolo
schované, aspoň nám neuberalo energiu. Po
poslednom asi najťažšom kilometri celého
stúpania sme Gubalowku dobili. Vtedy sme
ešte netušili že to najhoršie nás len čaká.
Vychutnávali sme si pohľady po okolí, občerstvili sme
sa nápojmi, poniektorí aj obedom. čoskoro
začali padať prvé kvapky, pohľady na oblohu
začali prezrádzať že to ešte môže byť
zaujímavé. Bol čas ísť ďalej. Chceli sme ísť
na salaš. V podstate celá cesta z Gubalowky
bola za asistencie dažďa, ktorý chvíľku
ustal len keď sme boli na salaši, z tejto
strany pred Witowom. Potrebovali sme
personál na salaši pripraviť na poriadne
veľkú skupinu, keď pôjdeme Okolo Tatier.
Snáď budú pripravené aj ovečky a dajú
potrebné množstvo mlieka, ktoré bude
potrebné na žinčicu či syr pre veľkú skupinu
účastníkov podujatia Okolo Tatier.
Žinčicu a iné výrobky sme si kúpili aj teraz, domov to už
ďaleko nebolo, ale neustály intenzívny dážď
nám cestu domov poriadne znepríjemnil. Doma
padla vhod horúca sprcha, čaj a suché
oblečenie.
Takýto nejaký bol príbeh o tom, ako sme po štyroch
rokoch dobili Gubalowku.................text
a foto: Ľuboš Košický a Ľuba Nábočiková.
|
