Za hájnikovou ženou - 3.8. 2014
Tohto roku sme sa vybrali do kraja nášho veľkého básnika už
druhýkrát. Tento raz v početnejšej zostave,
to znamená viac hláv - viac cyklonápadov ako
sa dostať do cieľa. Za Námestovom sme sa
zastavili a zmenili trasu smerom na Bobrov a
na hraničný priechod. Takmer prázdnou
nedeľnou dedinkou Mala Lipnica sme sa
dostali k smerovej tabuli, ktorá nás
naviedla k prvému stúpaniu nad Veľkú
Lipnicu. Spolu so stúpajúcou teplotou išla
,,hore,, aj naša tepová frekvencia,
našťastie bol to len jeden z mnohých
zvládnuteľných oravských ,,kopčekov,,.
Rýchly zjazd do Veľkej Lipnice a už zase sme pomaly
začali naberať nadmorskú výšku. Miernym
stúpaním cez veľmi úhľadnú dedinku sme sa
dostali až na koniec obce, kde už infotabuľa
nás navigovala na úplne novú cyklotrasu.
Strmší kopec s novým, asi kilometrovým
asfaltovým kobercom, končil na hranici
poľského chotára a na zelenej
lúke...Neklamný znak, že sme prišli na
Slovensko a že k najbližšej civilizácii sa
musíme dostať po svojich... nohách. Veď sme
aj cykloTURISTI. Ale aspoň tá 500 metrová
lúka bola čerstvo pokosená a do Rabčíc sme
prišli len ľahko ovešaní voňavým senom.
V Rabči sme mali naplánovanú vačšiu prestávku, ktorú sme
využili na výdatný, chutný a lacný obed. Po
ňom sa naša partička rozdelila na dve
skupinky, prvá išla pozrieť do Námestova
oslavy Huberta a druhá skupinka dostala za
úlohu dostať sa k horárni, kde velikán
slovenskej literatúry - Pavol Országh
Hviezdoslav - napísal slávnu Hájnikovu ženu.
Na kopci nad Rabčou sme si spomenuli na prvú skupinu,
ktorá už v tom čase bola v Námestove, odkiaľ
sa valila na nás čierňava. Tá nás
,,motivovala,, k zvýšeným otáčkam, no
dobehla nás tesne pred cieľom. Otvorená
stodola vedľa hájovne nám však poskytla
suchý prístrešok pred silnou búrkou a pred
krúpami. Výborný nápad mali naše nové posily
z Námestova - Evka a Monika, keď si
spomenuli, že v hájovni by mala pracovať ich
kamarátka z detstva Gitka a že kávička u nej
by bodla... Tak sa aj stalo a takmer hodinka
strávena pri kávičke, keksíkoch a
korbáčikoch v jej kancelárii ubehla rýchlo
ako tá letná búrka a my sme ešte po vlhkých
cestách a za značného ochladenia vyrazili
domov. No už po pár kilometroch znova vyšlo
slnko a my sme zhadzovali protidažďové
doplnky a každý z nás domov prišiel už za
slnečného a znova teplého
počasia....................................................................................................................................text
a foto Ivan Opát
|
