|
Jánošíkove diery -
Veľký Rozsutec - 29.9. 2013
Každý,
kto sledoval počasie na víkend musel uznať,
že meteorológom ,,to,, tentokrát vyjde, že
bude pekne a že by bola škoda tráviť voľný
čas niekde na gauči. Napriek týmto skvelým
prognózam sa nás ráno o šiestej hodine zišlo
pred odchodom poriedko - traja. Ešteže v
Podbieli sa k nám pridala stálica klubových
akcií - Ľubka. O hodinu sme už stáli v
Zázrivej - časť Diery, pri informačnej
tabuli pred hotelom Diery a študovali plán
výstupu na Veľký Rozsutec /1610 m.n.m/. Dve
a pol hodiny po modrej na Medzirozsutce a
potom hodinu a pol po červenej k cieľu nášho
výstupu. Ešte za šera sme vyrazili
medzi prvými a vnorili sa do ticha,
prerušovaného len zurčiacim potokom, ktorý
bol po predchádzajúcich dažďoch mimoriadne
výdatný a tým vytváral nespočetné vodopády a
kaskády - druhý Slovenský raj - no pre nás
jasná Jednotka. Opravené a nové lavičky cez
potok, nové rebríky a reťaze a nikde
nikto.... Len jeden český dôchodca z
Ostravy, ktorého stretávame tesne pri
odbočke na Štefanovú. A aby reč
nestála, pre ,,istotu,, sa ho pýtame, či
ideme dobre na Veľký Rozsutec - veď kto to
má lepšie vedieť v slovenských horách ako
český turista? :)
Kúsok pred odpočívadlom na Medzirozsutcoch vidíme ešte rannú srieň
na tráve, na otvorenom priestranstve sa
citeľne ochladzuje. Pod prístreškom už
raňajkujú dvaja mladíci z Prahy, ktorí tu
prespali pod širákom a sú akýsi bledí. Kamil
vyťahuje domácu slivovicu, Ľuba hafirovicu a
zrazu ich zdravotný a psychický stav
sa vylepšuje a po našom posilnení ich
zanechávame osamote. V strmom stúpaní sa
citeľne otepľuje, vzácne ticho je
prerušované už len naším hlasnejším
dýchaním. Sem-tam krásny výhľad do dolín pod
nami, v ktorých sa ešte prevaľuje hustá
hmla. Zrazu dobiehame známu postavu, český
dôchodca nás obehol ani nevieme kde - asi
vtedy, keď sme pod prístreškom zachraňovali
životy jeho mladým krajanom. S úžasom
počúvame, že už mu to tak nešliape, ako keď
mal šesťdesiat. Kamilovi to nedá a pýta sa
športovca na vek. Kamil vraví, že šesťdesiat
sedem.... Oóóóó, bravóóóó.... My
ostatní sme to však počuli jasnejšie -
sedemdesiat sedem... A v kútiku duše
závidíme v akej je ešte forme. A to nám
dodáva trošku viacej síl k zdolaniu vrchola,
ktorý je už v dohľade.... Ešte zopár
krásnych výhľadov doľava a doprava a za
necelé štyri hodiny stojíme na Veľkom
Rozsutci vo výške 1610 metrov. Na slnku
zaliatom vrchole sú už nejakí turisti, ktorí
si ako východisko svojej túry zvolili
dedinku Štefanová. Nesmie chýbať vrcholová
fotografia, dojedáme nedeľné menu a
pozorujeme ako sa vrchol pomaly začína plniť
turistami - medzi nimi aj náš známy český
dôchodca, ktorému s uznaním podávam pravicu.
Zrazu je tu akosi tesnejšie a my radšej
volíme zostup do základného tábora - hotela
Diery, kde sa tešíme na poriadne halušky,
šalát, či grilovaný encián. Cestou dole
stretávame ešte mohutné zástupy ľudí, ktorí,
tak ako my, túžia pozrieť sa na svet z
výšky............................text a
foto: Ivan a Ľubka
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Študujeme mapu |
Rebríky... |
...rebríky |
a ešte
raz rebríky |
a ešte
tu |
Príroda sa vyfarbuje |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
| |
Prvá
tohtoročná srieň |
Malý
Rozsutec |
Ešte
40 minút |
Hmla v
údolí |
Pár
metrov k vrcholu |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Ľubka
v záverečnom útoku |
Otec s
dcérou |
Vrcholová fotka |
Chytáme bronz |
My
zostupujeme... |
...
iní vystupujú |
|
