|
 44.
ročník medzinárodného cykloturistického
podujatia Okolo Tatier je už minulosťou.
Po
dlhoročnom ,,táborení,, v Tatranskej
Lomnici sa organizátori rozhodli pre
zmenu a takmer 500 členný peletón našiel
prístrešie v obci Ždiar v Belianskych
Tatrách.
Účastníci z 6 európskych krajín sa
zišli v Nižnej 26.5. pri prezentácii,
kde každý dostal inštrukcie o podujatí
a spomienkové predmety. Bolo zaujímavé
pozorovať, ako sa vítali dlhoroční
známi, ktorí sa nevideli najmenej jeden
rok, možno aj viac. Ich spokojné tváre
naznačovali, že sú v správnom čase na
správnom mieste.
V piatok
ráno po prebudení asi každý účastník
zdvihol najprv svoj zrak na oblohu. Po
mnohoročných skúsenostiach nikto
neočakával letnú oblohu, ale to čo sa
nakoniec ukázalo, predčilo všetky
očakávania. Slnečno, mraky v nedohľadne,
bezvetrie, teplota okolo 15 stupňov. V
cyklistickej encyklopédii sa tento
vzácny jav nazýva ICP – ideálne
cyklistické počasie. Býva síce časovo
veľmi obmedzené, ale v ten piatok, 27.5.
2011, sa prekonalo. Pamätníci dlho
hľadali v pamäti, kedy bolo naposledy
také počasie. Dôkazom môže byť aj veľmi
štýlové opálenie – tzv. cyklistické,
stehná a ramená opálené do polovičky.
O ôsmej
hodine, po príhovoroch predsedu
Cykloklubu Nižná Miloša Kuboša, predsedu
TJ Nižná Daniela Paľu, starostu obce
Nižná Ing. Jaroslava Rosinu a zástupcu
hlavného sponzora podujatia – firmy Bona
– p. Ľuboša Hrúza, sa vydal peletón
vedený skupinkou podbielanských
historických cyklistov na trať dlhú
takmer 90 km. Už tradične popri ceste
v Nižnej stáli stovky detí zo základnej
školy a odprevádzali účastníkov a tiež
aby si tleskli rukou o ruky cyklistov
a tak symbolicky im popriali šťastie na
ceste. Ten istý obraz sa cyklistom
vynoril tiež v Tvrdošíne, Trstenej,
Liesku, Čimhovej, Vitanovej, Hladovke
a Suchej Hore.
Po
príchode na štátnu hranicu čakalo
účastníkov prekvapenie vo forme sladkého
lákania na maškrty z pekárne Rusina,
ktoré prišli mimoriadne vhod. Ďalšou
zastávkou bol salaš za Witovom, kde si
účastníci mohli zakúpiť špeciality
z ovčieho mlieka – syr, žinčicu,
korbáčiky. A kto pohrdol týmito
pochutinami, tak ten určite niečo zjedol
v Zakopanom. Pešia zóna bola preplnená
rôznymi vôňami, ktorým bolo veľmi ťažko
odolať. Potom už na cyklistov čakali len
,,príjemné,, stúpania do kopcov a ešte
krajšie zjazdy z nich. Na
poľsko-slovenskej hranici v Tatranskej
Javorine sa dopĺňali ešte posledné
vypotené tekutiny a po záverečnom
stúpaní na ,,banánový,, kopec nad
Ždiarom, nasledoval už len zjazd do
cieľa prvej etapy, lemovaný nádhernou
panorámou Belianskych Tatier. Po
príchode k hotelu Magura, kde bola
ubytovaná väčšina účastníkov, dostal
každý účastník malý dúšok ,,ohnivej
vody,, a chutný guláš. No a pri večernej
zábave s country skupinou Kredenc a DJ-om
Maťom, každý nechal na parkete aj tie
posledné sily, ktoré mu ešte
zostali.....
Sobotné
ráno bolo ako zo zlého sna. Dažďové
kvapky bubnovali na parapetné dosky snáď
už od skorého rána, či neskorej noci.
Každému bolo jasné, že plánované výlety
sa budú musieť odložiť a že bude treba
nájsť náhradný program. Niektorým po
pretancovanej noci prišlo aj vhod, že si
mohli ,,dobiť baterky,, na izbách
a šetriť sa na večernú zábavu, ktorá
bola tiež v réžii DJ Maťa.
No
a nedeľné ráno bolo ako cez ,,kopírák,,.
Ťažké mraky viseli tesne nad okolitými
stromami a každému bolo jasné, že dnes
nasucho neobíde. Kapacita sprievodných
vozidiel bola naplnená ešte asi v noci.
Výhodu mali tí, alebo tie, ktoré
vytancovali šoférov a tak si zabezpečili
suché miestečko na štyroch kolesách. Nám
ostatným neostávalo nič iné, ako na seba
nahádzať všetko oblečenie, čo sa našlo
v ruksakoch a ,,prásknuť,, do koní, teda
do toho jediného, ktorý cyklistu viezol.
Nie
nadarmo sa vraví, že všetko zlé raz
pominie. Tak tomu bolo aj teraz, ale
najskôr si museli účastníci odkrútiť pár
kilometrov v daždi až po odbočku na
Štrbské pleso. Potom prezliecť do
suchého, či najmenej mokrého,
a pokračovať smerom na Podbanské....ale
už bez asistencie dažďových kvapiek.
V Liptovskom Mikuláši to už bol celkom
iný svet a cyklistika začala znovu
chutiť. Napriek tomu, že nás čakala ešte
posledná výzva – priesmyk Huty, ktorý sa
zdá byť z roka na rok strmší.... Alebo
to bol len klam? Uvidíme na budúci rok,
kedy sa pôjde jubilejný 45. ročník.
No
a ako to videli cez fotoaparát niektorí
účastníci? |
