|
Zákamenné -
30.6.2013
Po síce relatívne teplej, ale mokrej nedeli,
prišla nedeľa ďalšia a čo nás zaujímalo asi
najviac, bude k nám počasie milšie?
Mali sme pred sebou výlet do Zákamenného. Na
prvý pohľad nič nové, veď v Zákamennom sme
už niekoľkokrát boli a tam sme si
vychutnávali asi chuťovo najlepšie u nás
žijúce ryby, pstruhy, navyše veľmi dobre
pripravené. Toto sme mali na pláne aj teraz,
ale predsa len nás čakalo aj niečo nové.
Začalo to tradične zrazom v Nižnej a pokračovalo pripojením
niektorých členov na trase. Tentokrát sme
však neboli ako cykloklub sami, išli sme aj
s hŕstkou turistického klubu a nielen
s nimi. Trasa nám bola až do Zákamenného
známa, prešli sme teda cez Tvrdošín, popri
Oravskej Priehrade, pred Námestovom sme išli
na Vavrečku a chvíľku sa zastavili na našom
mieste pred Brezou. Tam už na nás padli prvé
kvapky, ktorých cestou do Zákamenného bolo
viac, našťastie išlo len o prehánku, ktorá
ako prišla, tak aj odišla. V Zákamennom naše
putovanie nabralo iný smer ako sme boli
zvyknutí, išli sme smerom na Novoť,
v blízkosti tejto obce a na pôde pána
starostu Zákamenného Milana Vrábeľa sa
konalo stretnutie na počesť Štefana Rončáka.
V čase nášho príchodu tam boli turisti
z Dolného Kubína a z toho istého mesta aj
cyklisti z R-Bike klubu a s nimi odborníci
pekárenských výrobkov Rusinovci, ktorí čo-to
zo svojho sortimentu pripravili, napiekli
a doniesli. Bola to teda prvá hostina dňa
spojená so spomínaním na Štefana, ktorému sa
pred rokmi cestou na bicykli prihodilo niečo
smutné, tak smutné že viac o tom radšej
písať nebudeme, koná sa však na jeho počesť
memoriál, ktorého sme sa zúčastnili hlavne
vďaka iniciatíve nášho človeka a člena
turistického klubu Kamila Klimčíka.
Pekne sme sa poďakovali starostovi a Rusinovcom
a z prvej hostiny sme išli na druhú.
S plnými žalúdkami sme sa premiestnili na
miesto, kde nás už čakali ugrilované
pstruhy. Tam sme sa presvedčili, že pocit
plných žalúdkov bol omyl, priestor pre
zdravú stravu v podobe rybieho mäsa každý
z nás mal. Aj odtiaľ sme odchádzali
s poďakovaním a vierou, že o rok sa zas
stretneme... Na nedeľný obed sme sa síce
neponáhľali, veď sme mali dosť, ale po
príjemnom dni domov predsa len
áno......................................................text
a foto Ľuboš Košický. |
