|
1. deň -
mapa -
profil - 66 km
Po
výdatných raňajkách sa náš peletón začal
zhromažďovať na nádvorí penziónu a každý si
začal vylaďovať svoj bicykel. Po dlhej
preprave to potreboval skoro každý. Chlapi a
otcovia sa na chvíľku stali servismanmi
svojich tímov a svoju prácu si odviedli
rýchlo a perfektne. Potom sme už len čakali
na nášho lídra a vedúceho plánovača našich
etáp - Maroša Janegu, ktorý sa úlohy zhostil
na výbornú. Aj keď sme trošku blúdili,
všetci sme boli presvedčení, že to robí len
kvôli spestreniu trasy - vedenej prevažne po
rovinkách.
Presne podľa časového harmonogramu sme o desiatej
vyrazili smerom na sever a do kopca, pomedzi
dozreté vinohrady. Nad obcou Pavlov sme mali
možnosť vidieť zrúcaniny Dívčího hradu,
alebo tiež nazývaného Děvičky. Dole prudkým kopcom obcou sme
zaznamenali aj prvý defekt a aj prvý pád,
ktorý sa našťastie skončil len malým
škrabančekom a všetkým nám pripomenul zásady
jazdenia v početnom peletóne. Potom už jazda
prebiehala vo veľkej pohode, tempo sa
prispôsobovalo najmladším členom peletónu,
ktorým bolo 10 - 12 rokov.
Pri krátkej zastávke v ,,rodisku,, Vestonickej Venuše -
v Dolných Vestoniciach - sme natrafili na
úžasný burčiak a mnohí z nás si opravili
mienku o tomto chutnom a zdravom nápoji,
ktorý sme v minulosti mali možnosť koštovať
na rôznych jarmokoch a ktorý sa s týmto
nedal ani porovnať. Potom naša trasa viedla
jednou z 3 hrádzí, pretínajúcou Novomlýnské
nádrže, ktoré sú rajom rybárov a nadšencov
vodných športov.
Čas na obednú prestávku nás zastihol v obci Pasohlávky,
kde sme strávili takmer dve hodiny. Nie však
kvôli tomu, že by sme mali jedla vyše hlavy,
ale že sme zastihli obsluhu pohostinstva
,,trošku,, z formy - a tiež aj tým, že už
bolo ,,pár sekúnd,, po sezóne. Po
obede sme sa rozdelili na dve skupinky,
pretože tá druhá ešte nedostala obed, a
zamierili smerom na Mikulov. Cestou sme sa
ešte zastavili v dedinke Nový Přerov, v
miestnej krčme, kde na stenách viselo vyše
350 rôznych šiltoviek. Keby niekto z nás mal
nejakú na hlave, určite by ju tam s radosťou
nechal.
Za obcou sme stretli miestneho vinára a na našu krátku otázku
nám odpovedal, že on má burčiak vo svojom ,,sklípku,,
a že máme ísť s ním.... Chutil úžasne a bol
za cenu, akú sme povedali my.... To by sa
asi u nás nemohlo stať, neviem...
Po polhodinke ,,koštovky,, nás vypátrala už najedená druhá
polovička nášho pelotónu, spojili sme sily a
novobudovanou cyklotrasou sme trielili na
Mikulov. Ale len tak asi 500 metrov, keď
Miki nahlásil na centrálnom dispečingu
defekt. Traja chlapi ho v pohode opravili za
5 minút:)). Opäť
sa potvrdilo pravidlo: Rýchlosť opravy
defektu je priamo úmerná počtu prizerajúcich
sa.... Ale podarilo sa. No po 300 metroch si
to Miki zopakoval zase, ale čas opravy sa už
podstatne skrátil. Darmo, nie je jednoduché
ísť na galuske po čerstvo nasypanom
makadame, preto jemu podobní to úspešne
skúsili po čerstvo pokosenom poli
a....úspešne. Príjemným spestrením na záver
bol prejazd po plážovom piesku, ktorý
nasypali na novobudovanú cyklotrasu a po
ktorej ,,galuskáči,, nemali šancu. Museli po
svojich.
Večer sme naplánovali v blízkej vinárni ochutnávku vín.
Someliér nám vysvetlil, aké odrody vínnej
révy sa na Pálave a v okolí Mikulova najviac
pestujú, poučil nás aké druhy vín poznáme a
ako ich triedime. V ponuke pre nás bolo 10
druhov, jedno lepšie ako druhé, degustátorom
chutili hlavne vína sladšie, teda neskoré
zbery. Chute vín sa striedali s chuťami
domácich jaterníc, klobás a všelijakých
iných dobrôt... No a dve gitary dokresľovali
príjemnú pohodu v ,,sklípku,, ktorá skončila
niekedy tesne nad ránom...
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Náš
4-dňový príbytok |
Prípravy
na prvú túru |
|
Vychádzame
z Mikulova |
Maroš mal
mapu a vlajku |
Už vidieť
Dívčí hrad |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Schádzame
k Pavlovu |
Vinič
všade dookola |
Cyklorodinka |
Janko valí
dole Pavlovom |
...ale po
20 metroch zastal |
Novomlýnske nádrže |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Kto by
odolal? |
Chutilo aj
Maruške |
|
Na
priehradnej hrádzi |
Veľká
pohodička.... |
...akú v
Tescu nekúpiš |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Sila a
rešpekt pelotónu |
Nad riekou
Svratka |
Cyklotrasa
pri Pasohlávkach |
Reklama
dobrá, ale obsluha... |
Hela a
Miloš |
Bolo ich
viac ako 350 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Tož
vitajte |
.... a na
zdravíííí |
Miki v
akcii |
Piesok je
dobrý len na pláži
/ a pri miešačke / |
Pripravené
pre nás |
10 značiek
čaká na naše chuťové poháriky |
 |
|
|
|
|
|
|
Vííínéééčkooo bíííílééé |
|
|
|
|
|
2. deň -
mapa
-
profil - 50
km
Druhý
deň Maroš naplánoval trasu vedúcu územím
susedného Rakúska, kde sme sa mali zastaviť
aj na vyhliadke Kleinschweinbarth, odkiaľ
bol nádherný výhľad na všetky strany.
Cyklotrasy vedúce k vyhliadke boli úžasné,
nikde žiadne auto, pokojne sme mohli ísť
vedľa seba aj štyria a viesť obzvlášť
závažné rozhovory na témy poľnohospodárstva,
turizmu, cyklistiky a meteorológie.... Až
pokiaľ neprišlo krátke, ale zvlášť strmé
stúpanie na svätý vŕšok. Každý nachvíľku
stíchol a začal hlasnejšie dýchať, potiť sa
a zatínať lícne svaly, až napokon prišlo
posledné šliapnutie do pedálov a nám sa
otvorila prekrásna panoráma na krajinu pod
nami. Kríž a oltár na vrchole kopca
nasvedčovali tomu, že sa tam konajú
bohoslužby pri príležitosti uctenia si
pamiatky padlých vojakov v oboch svetových
vojnách.
Po krátkom pookriatí na vrchole ,,malého svinského chlpu,,
sme sa vydali asfaltkou pomedzi dozrievajúce
a voňajúce vinice smerom na Valtice. Kedysi
povestnú železnú oponu sme prešli úplne
hladko, ale s troškou nostalgie, spomienok a
možno ešte aj vrytého rešpektu.... Je to už
22 rokov, ale ten pocit bol aj tak
zvláštny....
Trošku iný pocit sme už zažívali vo Valticiach, keď nás všetkých do
jedného prepadol hlad a my sme hľadali
najbližšiu reštauráciu. Chceli sme si
napraviť dojem z obsluhy z predchádzajúceho
dňa a podarilo sa to skvele. Rozdelili sme
sa na tri skupinky a jedlo bolo rýchlo na
stole a ešte rýchlejšie v nás. Potom sa inak
vnímajú aj krásy a pamätihodnosti tohto
starobylého mestečka....
Čas nás nikde netlačil a tak naspäť sme zvolili cyklotrasu
vedúcu okolo rybníkov medzi dedinkami
Hlohovec a Sedlec. Opäť asfaltka vedúca
okolo kaprovitých rybníkov v tieni jelší a
topoľov.... Krásny cyklistický gýč na
počkanie.
Do cieľa nám zostávali už asi len 4 kilometre, keď sa nám do
cesty postavil maličký stánoček so skvelým
burčiačikom. Ihneď sme ho obklopili a k
radosti predavačky strávili v tieni jablone,
za zvuku gitary cyklotrampa, asi hodinku. V
teplej tráve sme skonsolidovali celý pelotón
a nabrali smer Mikulov.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Cyklotrasa
ako zo sna... |
...no nám
sa nesnívalo |
Odbočka na
Malý Svinský Chlp |
Záverečné
metre stúpania |
Strhujúci
únik |
Pietne
miesto s vyhliadkou |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
...zemský
ráááj to napohled... |
Pred
pomníkov padlých
vo vojnách |
Nič iné,
len kvalitné asfaltky... |
...medzi
dozrievajúcimi vinicami |
Prichádzame k
,,železnej opone,, |
Námestie
vo Valticiach |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Farský
kostol Nanebovzatia Panny Márie |
Cyklotrasa
okolo rybníkov |
Nekonečná
pohoda |
Burčiačik
ako med |
Už sme tu
všetci... |
...ale
ešte chvíľku poseďme |
 |
|
|
|
|
|
|
...pod tou
skálou, kde proud řeky syčí.... |
|
|
|
|
|
3. deň -
mapa
-
profil - 42
km
V
tretí deň sa náš pelotón rozdelil na
niekoľko častí. Naši najmladší účastníci
prejavovali už známky únavy a preto im Maroš
naservíroval oddychovú túru, ktorá padla
vhod aj ich rodičom. Druhá skupinka - MTS
Krivá - vedená Emilom Pánčim sa pobrala iným
smerom. Tretia miniskupinka - Ivan a Roman -
sa rozhodli vyskúšať prejsť cesty medzi
okolitými vinicami v pretekárskom tempe. V
neďalekých Nemčičkách sa konal 4. ročník
cyklomaratónu
Mezi vinohrady
a tak naše klubové farby tam nemohli chýbať.
No a štvrtá časť pelotónu sa rozhodla ísť
podporiť žltočervené dresy Cykloklubu Nižná.
Od štartového výstrelu to boli mimoriadne rýchle preteky,
prudké a krátke stúpania sa striedali s
nebezpečnými zjazdmi. Pred týmito pretekmi
som si myslel, že cyklomaratón na Morave
musí byť prevažne rovinatý. Ale ten pocit
som mal len prvých 700 metrov, potom už
nasledovali stúpania, kde väčšina pretekárov
svoje bajky tlačila. Asfaltky sa striedali s
prašnými cestami, tie zase s kamenistými a
trávnatými. Zaujímavý bol aj dojazd do
cieľa, ktorý bol priamo na lyžiarskej
zjazdovke.
Naša sprievodná skupinka sa potom vydala späť domov po
vlastnej ose, na ktorej sa zastavili na
zaujímavej rozhľadni a potom navštívili aj
perlu južnej Moravy - zámok v Ledniciach.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
Pár sekúnd
do štartu |
Plece pri
pleci až
do polovice trate |
Roman |
Ivan |
V cieli |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
V cieli
bol Roman o 5 minút skôr |
S naším
podporným tímom |
Námestie v
Mikulove |
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
| |
|
|
|
Výhľady z
rozhľadne |
|
 |
 |
 |
 |
 |
|
|
Lednice |
|
|
|
|
|
|
