Menu
19. JÚL
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img

Bahenné kúpele nad Malatinou

Po predchádzajúcich výdatných dažďoch v našich končinách sa v nedeľu na štarte predpokladala účasť na úrovni rokovania slovenskej národnej rady krátko pred voľbami. No desať chtivých a odhodlaných bajkerov pred cyklopointom Jama ihneď vylepšilo náladu. Krátka porada ohľadne zmeny trasy kvôli zablateným cestám a už sme sa pomaly začali štverať do.... zablatených kopcov. Jednoducho nedalo sa im vyhnúť.

Po cyklotrase do Dlhej to bola pohodička na rozjazdenie a zoznámenie sa s novými bajkermi pri chutnej kávičke a kofolke v pizzerii Papo. Potom kúsok po asfalte do svätozemských Chlebníc, no a za dedinou už len do tých ,,blatkových,, kopčekov, ktoré trošku potrápili aj ostrieľaných vrchárov. Na vrchole stúpania sa nám objavila za odmenu známa panoráma Veľkého Borového - zvonica, skutočná oáza pokoja a ticha.

Po krátkom odfúknutí a odbití dvanástej hodiny zo zvonice sme sa presúvali - za príjemných zvukov lepiaceho sa blata - na prosiecke lúky, kde sa nám ukazovali krásne výhľady na lúky plné kvetov, kopec Svoraď, Veľký Choč. Naším polcieľom bola však drevená stavba nad Malatinou - známa Pajta, kde sa v minulosti pastieri chodili skrývať aj so svojím stádom oviec pred búrkami, či snehom a kde sa aj natáčali filmy ako Perinbaba, či Sokoliar Tomáš. Veľmi príjemné miesto na oddych, pokiaľ teda vaše uši nemasírujú zvuky terénnych motoriek.

Príjemný zjazdom sme sa dostali do Malatinej, kde sme našli prítulnú krčmičku. Jej raritou môže byť skvelý prístup bajkom až k stolu a tiež dobrá poloha. O tom svedčí aj fakt, že po nás tam prišla skupinka asi desiatich poľských tinedžerov na elektrobajkoch, bývajúcich na Hutách. Sedelo by sa tam dobre, ale nás ešte čakalo krátke stúpanie nad Malatinú a potom už len dole kopcom - ako inak - blatkovým. Za to blato by sa nemuseli hanbiť ani v Piešťanoch a my sme mali kúru úplne zdarma. Po asfaltke dole Chlebnicami z nás opadlo čo sa dalo, ale do cieľa v Nižnej sme si každý nejaké to kilečko ,,liečivého,, priniesli.

Na našej základni,v pohostinstve JAMA, na nás čakalo milé prekvapenie vo forme skvelej tlačenky, plnej kolagénov, proteínov, sacharidov, za čo patrí poďakovanie majiteľovi Jankovi Kováčikovi.