Náš cykloklub organizuje už každoročne 4 dňové MTB potulky po Slovensku. Tento rok sme si zvolili vinársku oblasť Tokaj, ktorý sa rozprestiera ako na slovenskom území, tak aj v Maďarsku, a navyše v okolitých dedinách v čase tokajského vinobrania.
Vo štvrtok 26.9. v poobedňajších hodinách sa stretlo v dedinke Viničky 12 nadšencov horskej cyklistiky a tak sme stihli ešte krátku túru okolo ,,našej,, dediny. Vo veľmi ľahkom tempe sme zavítali do Ladmoviec, Zemplína, Cejkova, Černochova a Malej Bary. Obloha bola zatiahnutá, ale teplota dosť nad 20 stupňov, čo pre Oravákov je akurátne počasie. Všade okolo nás voňali už z časti obraté vinice tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Po krátkom, 35 km zoznámení s okolím sme sa z chuti pustili aj do koštovky burčiakov spomínaných odrôd. Zvuky našej skvelej harmoniky a gitary sa niesli teplou a tichou nocou do polnoci.
Piatkové ráno nás zobudilo do krásneho slnečného dňa a my sme naplánovali celodennú cyklotúru po ďalších slovenských vinárskych obciach tohto kraja, v ktorých vrcholili prípravy na víkendové Vinobranie. Prechádzali sme Malou Barou, Veľkou Barou a prvú zastávku sme naplánovali vo vyhlásenom vinárstve Chateau Grand Bari. Krásna biela stavba s výhľadom na okolitú krajinu uprostred nekonečných viníc a skvelý burčiačik nás naladili k zdolávaniu ďalších kilometrov. V obci Malá Tŕňa sme navštívili rozhľadňu v tvare obrovského suda, ktorý je aj symbolom tokajskej oblasti. V polovici našej trasy, v obci Čerhov, nám trošku vyhladlo a tak sme prijali ponuku miestnych vinárov a v tieni orecha skoštovali tri druhy burčiaka, prekladané domácimi lokšami. Cestou nazad sme sa zastavili ešte v zemplínskej obci Borša, pri nedávno zrekonštruovanom kaštieli, v ktorom sa narodil a aj žil František II. Rákoci, sedmohradské knieža. Ten výrazne ovplyvnil život na území terajšieho Slovenska. Podrobnejšiu návštevu kaštieľa sme si nechali však na nedeľu. Keď sme schovávali bajky pod strechu, všimli sme si na tachometroch údaj o najazdení 51 km.
Na sobotu predpovedali mizerné počasie už od rána, ale ako to niekedy býva, nie všetky predpovede meteorológom vyjdú a v tento deň mal prísť dážď až v poobedných hodinách. Úplne modrá obloha rozhodla, že po rýchlych raňajkách vyrážame po cyklotrase smerom na Klin nad Bodrogom. Tu sa nachádza najnižší bod na Slovensku, len 94,3 m n.m. Pokračujeme ďalej okolo tichej rieky Bodrog s krásnymi meandrami a mierime po jej hrádzi do maďarského mestečka Sárospatak. Od nášho rodáka a kamaráta Ľubomíra Bullu, žijúceho v Trebišove, dostávame tip na skvelý obed v miestnej vychýrenej reštaurácii. Štvrťhodinu pred otvorením reštaurácia nám čašník ochotne otvára dvere a my môžeme znova našimi chuťovými pohárikmi vychutnávať maďarské špecialitky... Halászlé na desať spôsobov, sumčie perkelty a guláše s tvarohovými haluškami nám veľmi chutili. Na kávičku už nebol čas, lebo rýchlo postupujúce mraky nás pohnali domov smerom na Viničky. Po zavretí dverí na penzióne sa to z neba spustilo a my sme zaznamenali ďalších 45 km bez dažďa...
V nedeľu ráno sa už citeľne ochladilo a rozfúkalo, tak sme plánovanú menšiu cyklotúru nahradili návštevou spomínaného kaštieľa v Borši. Bol to príjemne zakončený víkend, ktorý sa určite ešte oplatí zažiť.