Myšlienka na veľké letné cyklo dobrodružstvo vznikala pozvoľna. Dlhé zimné večery, vôňa technického maziva a hrejivý grog v rukách vytvárali to správne prostredie na sny o teple, slnku a kilometroch v nohách. Oravu sme už prešli snáď všetkými smermi, križom-krážom, a preto sme začali uvažovať – kam ďalej? Kde by sa ešte dalo pojazdiť, objaviť nové trasy a zažiť niečo iné? Prvotný plán bol jednoduchý: zbaliť si brašne, nasadnúť na bicykel a vyraziť smer východ. Prespať niekde pod „širákom“, občas na ubytovni, jednoducho slobodne a naľahko. No ako to už býva, s rastúcim počtom zapojených kamarátov rástli aj ambície. Pridali sa ďalší členovia nášho cykloklubu a napokon padlo rozhodnutie – sprievodné auto. ) To by prevážalo batožinu medzi ubytovaniami, aby sme si trasu naozaj užili, bez ťažkých nosičov a zbytočného stresu. Inšpiráciou nám bola aj akcia Okolo Tatier, ktorá každoročne láka cyklistov z celého Slovenska. Myšlienka bola jednoduchá: keď už k nám ľudia prichádzajú, poďme teraz my za nimi. Poďakujme im symbolicky tým, že navštívime ich regióny – v sedle bicykla, s rešpektom k ceste a radostným očakávaním nového.

A tak sa zrodil plán: 7 cyklistov, 8 dní, 8 etáp, 7 nocí, 790 kilometrov - Po cestách všetkých tried, cez mestá, dediny, kopce i doliny.

Etapa 1 – Z Oravy k poľskému jazeru a na Zamagurie - Trasa: Tvrdošín – Nowy Targ – Czorsztyńské jazero – Veľký Lipník (110 km)

p>V sobotu štartujeme z Tvrdošína, kde u Ivana v jeho práci si dávame štartovaciu kávičku a odovzdáme mu auto, ako prvému šoférovi nášho doprovodného vozidla. Trasa nás viedla nám známou cyklotrasou z Trstenej do Nového Targu. Po celý čas máme po pravej ruke panorámu Tatier, ktorú sme pred týždňom obdivovali už 57 krát v rámci akcie Okolo Tatier. Priamo v Novom Targu sa napájame na ďalšiu krásnu cyklotrasu, ktorá vedie okolo Czorsztyńskeho jazera – pokojné vody, výhľady na hory, stánky s občerstvením a oddychové miesta na každom kilometri (aj takto by sme si to vedeli predstaviť okolo tej našej priehrady😉). Bolo to presne to, čo sme si predstavovali. Už od začiatku sa ukazovalo, že tento výlet nebude len o šliapaní do pedálov, ale aj o zážitkoch, ktoré sa budú dať vrátiť späť v spomienkach. Tesne pod hrádzou jazera odbáčame na poľské Sromowce Wyžne i Nižne a popri Dunajci po cyklotrase prichádzame cez známy most do Červeného Kláštora. Po obednej prestávke s exkluzívnym výhľadom na Tri koruny sme sa napojili na menej kvalitný štrkový cyklochodník vedúci popri Dunajci až do slovenskej Lesnice. Odtiaľ nás čakal výšľap do Lesníckeho sedla a potom zjazd do Veľkého Lipníka, kde sme ukončili prvú etapu s poriadnym apetítom na večeru a ešte väčšou chuťou do ďalších dní.

Etapa 2 – Zo Zamaguria do srdca Šariša - Trasa: Veľký Lipník – Svidník (117 km)

Druhý deň nás čakala náročnejšia, ale o to krajšia etapa. Opúšťame Zamagurie a smerujeme do regiónu Šariš – konkrétne do mesta Svidník. Po kvalitnej ceste prechádzame cez Hniezdne – malé mestečko známe svojou liehovarníckou tradíciou. Známa Nestville Distillery, kde sa vyrába kvalitná slovenská whisky, nás síce pokúšala zastaviť sa na degustáciu, ale bicykle nás hnali ďalej. Napojili sme sa na cyklotrasu vedúcu do Starej Ľubovne. Odtiaľ sa nám naskytol krásny pohľad na Ľubovniansky hrad, ktorý sa týči nad riekou Poprad. Obdivujeme ho z diaľky, no máme pred sebou ešte dlhú cestu, tak sa príliš nezdržiavame. Ďalším významným bodom našej trasy je historický Bardejov – mesto zapísané na zozname UNESCO. Prichádzame priamo do jeho krásneho centra, kde nás víta Radničné námestie s bazilikou sv. Egídia, pôvodnou gotickou radnicou a domami s historickými fasádami. Krátka zastávka v parku Johna Lennona a pri spievajúcej fontáne poskytuje príjemné ochladenie. Na terase jednej z kaviarní si dávame ľahký obed, dolievame energiu, a keď už sme tu, nevynecháme ani Bardejovské kúpele. Zmrzlina do ruky, liečivá minerálka z prameňa do fľaše – kombinácia, ktorá nás príjemne osviežila pred poslednou časťou etapy. Od tejto chvíle už máme pred očami jasný cieľ – hotel Rubín vo Svidníku. Tieň jeho stien nás láka čoraz viac, a tak šliapeme svižnejšie. Po celodennom výlete prichádzame k dverám hotela, kde s uspokojením vypíname cyklopočítače: 117 kilometrov – a o jeden nádherný deň bohatší.

Etapa 3 – Cez vojnovú históriu a domovinu Warhola - Trasa: Svidník – Dukla – Medzilaborce – Belá nad Cirochou (110 km)

Tretí deň začíname s miernou zmenou plánu. Pôvodne sme mali namierené inam, no napokon nás zvedavosť a úcta k histórii vedú k pamätníku padlých na Dukle. Trochu unáhlené rozhodnutie, ako sa ukázalo – kamiónová doprava na hlavnom ťahu smerom na Vyšný Komárnik nám pripravila menej príjemné momenty v sedle. Na Dukle sa zdržíme krátko, no je to silný moment. Ticho medzi pamätníkmi, výhľady do krajiny s pohnutou minulosťou – človek si uvedomí, že cesta, ktorou dnes ideme my, bola kedysi dejiskom bojov. Odtiaľ sa však čoskoro odpájame z hlavnej cesty a smerujeme k dnešnému hlavnému cieľu – Belá nad Cirochou. Zo Šariša sa prehupneme cez kopčeky na Horný Zemplín a cesta nás vedie cez Mikovú, malú obec so zaujímavou kultúrnou stopou – je totiž rodiskom rodičov Andyho Warhola. Zastavujeme na chvíľu, nasávame atmosféru zabudnutej dedinky s tichým dedičstvom svetovej pop-art ikony. Ďalej sa už vezieme po treťotriednych cestách, ktoré nás príjemne prekvapia – nie len asfaltom, ale aj scenériou. Stúpania sú zvládnuteľné, áut je minimum, okolo lesy, lúky a ospalé dedinky. Medzilaborce nás vítajú ako vhodné miesto na obed – trochu oddychu v tieni, niečo pod zub a studené pitie. Teplota sa totiž šplhá poriadne vysoko. A práve v tomto teple nás čaká výšľap po ceste 567 – mierne kopce, no našťastie v objatí stromov. To platí len po vrchol. Potom už len pekelné slnko a dlhý zjazd do Sniny, ktorý však pôsobí ako pobyt v horúcej rúre. S nádejou v očiach sa blížime k nášmu ubytovaniu v Belej nad Cirochou – predstava chladného bazéna nás drží pri živote. No prichádza studená sprcha – paradoxne nie doslova. Bazén je zatvorený, otvárať ho budú až o pár dní kvôli kontrole z hygieny. Skleslí, spotení, no hrdí si sadáme na terasu a splachujeme sklamanie párom „Šarišov“. Poháriky cinkajú za výkon: 110 km v nohách, spálené ramená, horúce hlavy, no úsmevy na tvári. Taký je život cyklistu. Nie vždy dostaneš bazén, ale vždy si odnesieš zážitok.

Etapa 4 – Vietor v chrbte (alebo skôr do tváre)- Trasa: Belá nad Cirochou – Viničky (110 km)

Štvrtý deň sa začal inak. Nie horšie, len pomalšie. Nohy ťažké, zadok ešte ťažší a telo aj hlava chvíľu odmietali spolupracovať. Možno aj preto, že niekde hlboko v duši sa stále nádejali, že by sa predsa len našlo miesto v sprievodnom aute – ale nie, tam patrí len šofér. A tak znova rutina: výdatné raňajky, ľahký strečing, krém na telo aj reťaz, výdych, nádych a späť do sedla. Dnešná etapa mala byť podľa plánov „najľahšia“. Vzdialenosť rovnaká ako deň predtým – 110 km, no prevýšenie len 175 metrov. Teda prakticky rovina. Znie to ako dovolenka. Ale ako to už býva, rovina má svoj vlastný typ krutosti – najmä ak sa k nej pridá nekonečný protivietor, ktorý fúka nie do chrbta, ale priamo do tváre. Opúšťame Horný Zemplín a smerujeme na Dolný – rovinatý, otvorený, ešte teplejší. Slnečné lúče sa opierajú o asfalt a z neba nás opeká bez milosti. Vietor sa mení na neviditeľného súpera, s ktorým nebojujeme nohami, ale vôľou. Našťastie, v takýchto chvíľach má cyklistika svoj liek: vláčik. Zaradili sme sa za seba a ako správny tím sme točili – jeden ťahá, ostatní sa schovávajú v závese, a po chvíli sa striedame. Pomaly, ale isto sa blížime k cieľu, pričom aj v monotónnej rovine si nachádzame radosť – z rytmu, z ticha, z kolektívnej práce. Na konci dňa nás čakala odmena – slovenský Tokaj. Krátka odbočka do Klinu nad Bodrogom, najnižšie položeného bodu na Slovensku (94,3 m n. m.), symbolicky pripomenula, že sme sa naozaj dostali z hôr až sem – na rovinu k rieke. A potom už len pár kilometrov do dedinky Viničky – nášho cieľa. Výborná večera, pokojné ubytovanie a k tomu čerešnička na torte: pravé tokajské víno. Sladké, zlatisté a zaslúžené. Po štyroch dňoch a viac ako štyroch stovkách kilometrov, litroch potu a nekonečných šliapnutiach vieme, že naša cesta má rytmus. A aj keď telo občas protestuje, duša je nadšená. Lebo presne o tom to je....

Toto nebolo len o bicyklovaní. Bol to návrat k tomu, prečo to celé robíme – priateľstvo, spoločné ciele, voľnosť a radosť z pohybu. Cez kopce aj roviny, slnko i veľa slnka, sme si pripomínali, že najlepšie nápady vznikajú niekedy len tak – pri šálke grogu a kolesách opretých o stenu dielne. A keď sa do nich pustíme, môžu nás zaviesť cez pol Slovenska.

Pokračovanie čoskoro... 🚴‍♂️.