Počasie v týchto dňoch už nám nedáva príliš možností na bicyklovanie. Preto každoročne v tomto období plánujeme víkendový pobyt na chate KST Nižná v Látanej, spojený s posedením pri krbe, za svetla sviečky, pri zvuku gitary, a aj posledným možným termínom na nenáročnú turistiku. Tento rok navyše sme ponúkli aj pracovnú činnosť spojenú s chystaním dreva na zimné obdobie.

Už v piatok večer prišla na chatu dvojka Marián - Ivan, ktorí pripravili ,,základný tábor,, a chatu vykúrili na príjemnú - trenírkovú teplotu. V sobotu ráno totiž začalo snežiť a tak prví prichádzajúci - chatár Jano Jurina a šéfkuchár Gusto Kecera - mali príjemné uvítanie... Po krátkej porade sme sa pustili každý do svojej práce. Gusto chystal na jedenástu bryndzové halušky a my ostatní sme začali z neďaleka vláčiť metrovice ku chate. Zmrznutý chodník, po ktorom sme cupitali s kládami na pleci, sa postaral aj o adrenalín...

Za dve hodinky boli pri chate asi tri kubíky metrovice, keď v tom Gusto zavelil, že jedenásta odbila a treba ísť k stolu. Poslúchli sme asi na prvýkrát a extra veľké porcie v nás mizli závratnou rýchlosťou. O to pomalšie sme sa zase púšťali do práce...

Nasledovalo pílenie na 33 centimetrové klátiky :)) a ukladanie pod strechu. Prácu sme si geniálne zautomatizovali a tak kopa pod strechou utešene pribúdala až chatár Jano Jurina povedal hotovo. Ale to už zase šéfkuchár Gusto zavelil, že rezne veľké ako lopúchy sú už pripravené a že treba sa o ne postarať. Tak sme sa tam pri stole zase prekonávali,... ale veľmi radi.

Potom už prišiel na rad zaslúžený relax pri krbe, muzičke, gitarke a len takom nezáväznom kecaní o všeličom

Nedeľné mrazivé, ale slnečné ráno, nás rýchlo vyhnalo z postelí a od raňajok, aby sme aspoň trošku pookriali na cyklistickej duši a vyrazili na jednu z posledných peších túr po Roháčoch. Za cieľ sme si zvolili nenáročný výstup do sedla Zábrať a odtiaľ na Rákoň. Krásne výhľady a príjemné počasie boli našou odmenou za dva dni strávených na chate v Látanej.