... opakuje sa to každoročne. Vyhliadneme si lokalitu, zajednáme ubytovanie a ide sa... Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu to bolo tohto roku trošku otiažnejšie, ale zvládlo sa aj toto.

Pre tento rok padla voľba na kopanice okolo Starej Turej s ubytovaním pri vodnej nádrži Dubník. Zvlnený terén nás preveril ako sme na tom v kopcoch. Hoci pre Oravcov by to nemal byť problém, výškové metre nás presvedčili, že aj ,,kopanice,, môžu byť náročné.

Prvý deň, vo štvrtok, sme v menšej skupinke vyrazili na Čachtický hrad, ktorý bol krásne opustený a bez turistov. No jeden uvrešťaný cyklista bol za dvaciatku návštevníkov... Jednoducho jeho rodičom chýbal motivačný prvok :D Po príjemnom posedení na hradbách sme sa vydali preskúmať najväčší a najlepší bikepark u nás, v Kálnici, ktorý sa pýši aj najdlhšími skokmi na trati. Tie sme však museli oželieť, lebo park bol uzavretý kvôli výstavbe nových skokov a príprave na ďalšie kolo medzinárodných pretekov. Tak sme aspoň prehodili zopár slov priamo od majiteľa a riaditeľa celého bikeparku. Na to, že bol v práci, nám poskytol veľmi zaujímavý rozhovor o vzniku a histórii celého parku. V závere nášho prológu sme mali na tachometroch krásnych 75 km. Na úvod veľká spokojnosť.

Druhý deň sa náš horský pelotón rozrástol o ďalších 10 bajkerov a naším cieľom bol hraničný televízny vysielač Veľká Javorina, ktorý sa nachádza vo výške 970 m n.m. Keď vyrazíte z nadmorskej výšky 250 m, tak je to veľmi slušné stúpanie, ktoré na Orave hneď tak nenájdete.... Snáď len Ťatliačka. My sme sa rozhodli zaútočiť na vrchol z českej strany, z dedinky Nová Lhota, odkial viedla na vrchol krásne nová asfaltka. Po hodine a pol šliapania sme sa ocitli na vrchole Veľkej Javoriny, odkiaľ bol nádherný výhľad na okolité pohoria - Hrubý Jeseník, Moravsko-sliezske Beskydy, Malú Fatru, Považský Inovec i Tribeč.... Občertvenie na Holubyho chate padlo vhod a včas a cesta na našu základňu pri vodnej nádrži Dubník bola už len dole dlhýýýýým kopcom. Na konci etapy sme namerali 61 km.

Tretí deň mal byť tak trošku oddychový, ale nebol :)... Naším polcieľom bola zrúcanina hradu Branč, postaveného v druhej polovici 13. storočia. Cesta k nemu viedla, ako inak, kopčekmi hore a dole, presne ako je na kopaniciach zvykom. Dlhšie stúpanie, krátky zjazdík. Ale kvôli tomu sme tam išli, tak nikto už z 16-členného pelotónu neprotestoval. Výhľad z horného nádvoria hradu nás uspokojil a presvedčil, že dávni stavitelia to s kameňom vedeli. Cestou naspäť sme sa zastavili na občerstvenie v Podkylave, v agropenzióne Adam, kde sme sa cítili veľmi príjemne, doplnili energiu výbornými slivkovými guľami a zase začali zvádzať boj s kopaničiarskymi kopčekmi. Na ich konci sme svorne namerali cca 65 km, a nastúpaných 1560 m.

Záverečný deň už bol naplánovaný ako ozaj oddychový a 40 km okruh okolo Starej Turej nás zaviedol najskôr na Čachtický hrad, do obce Podolie, kde je park miniatúr slovenských hradov a zámkov a prach z ciest sme spláchli záverečným pivkom vo Višňovom. Z odstupom času hodnotíme túto štvordňovku ako veľmi vydarenú akciu, ktorá stojí za zamyslenie ju zopakovať.