Menu
18.-19. OKT
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img
  • img

Rozlúčka s cyklosezónou v Látanej

Pomyselný záver cyklosezóny prebieha už roky v našom cykloklube na chate KST v Látanej, v Roháčoch. Inak tomu nebolo ani tento rok a desať našich členov sa zišlo už v piatok na chate, aby zhodnotilo uplynulú cyklosezónu. A že bolo na čo spomínať... Pri rozvoniavajúcej Edovej kapustnici, za zvuku Milošovej gitary a pod svetlom sviečky sa spomínalo dlho cez polnoc...

Sobotné ráno bolo ako z katalógu a po raňajkách sme zamierili do kopcov. Plán bolo zdolať sedlo Zábrať, Rákoň, Volovec, Dlhý úplaz, Lúčnu a späť na chatu. Hneď po vyjdení z lesa sa oteplilo na ,,kraťáskovú,, teplotu, vietor mal dovolenku a tak sa do sedla šliapalo vo veľkej pohode a v miernom tempe, nakoľko sme vedeli - a spolu s nami aj stovky iných turistov - že počasie nám bude priať celý deň.

V sedle Zábrať sme sa všetci počkali, políhali na suchú trávu a kochali sa výhľadmi na hrebeň Roháčov. V diaľke bolo počuť len vrtulník, ktorý zachraňoval jednu turistku uviaznutú pod Volovcom. Po spoločnej fotke sme sa každý svojim tempom začali pomaly škriabať na Rákoň. Stále nebolo kde ponáhľať sa, času sme mali ako Rockefeller dolárov :) Davy turistov išli oproti nám, čo nám dávalo nádej, že hore je príjemne. Po príchode na Rákoň sme si rozložili základný tábor a štyroch členov určili k záverečnému výstupu na Volovec. Ostatní členovia sa pohodlne usadili do mäkkej a suchej trávy oproti slnku a spokojne čakali...

Čakanie sa akosi predlžovalo a tak sme vyslali skupinke správu, že ideme pomaly Dlhým úplazom smerom na Lúčnu a že nás určite dobehnú. O pol hodinky to bola pravda a spolu sme sa poflakovali chodníkom až k chate v Látanej. Tu nás už vyčkával Edo so svojimi kulinárskymi špecialitkami.... Doladila sa gitara, niečo dobré sa hodilo na stôl, každý si našiel svoje miesto pri slávnostnej tabuli a zase sa hralo až do posledných síl gitaristov a spomínalo sa na tú slnkom zaliatu krásu Roháčov, ale aj všetky letné cyklotúry.