Len tak sa potúlať na bajkoch, kde nás kolesá povedú.... To bol zhruba plán deviatich bajkerov, čo sme sa zišli krátko po deviatej pred Jamou. Už z prvých vzájomných pohľadov bolo cítiť, že nikomu sa nechce príliš štverať po kopcoch, že si radšej trasu trošku natiahneme. Počasie sa ukazovalo priam exportné, tempo sme zvolili decentné a v duchu rozmýšľali kam nás to ten Rado Vrana - ako vedúci akcie - povedie. Po jeho krátkom zoznámení s blatistou vodou zemianskeho potoka sme už tušili, že je len otázkou času, kedy budeme aj my ostatní naberať podobné farby na našich čistých dresoch. Cestou cez staré Medvedzie a potom do Štefanova už to bolo jasné - suchý a čistý nebude nikto. Ale ak je pravdou, že blato má liečivé účinky, tak najbližšie mesiace by sme mali byť zdraví ako repy. Potom sa pokračovalo cez priehradný múr, starým Ústím až na Kamenný vŕšok, kde sme odbočili na cyklotrasu vedúcu k starej opustenej osade Hámre. Potom okolo hraničnej riečky Jelešňa až do Liesku, kde padla vhod vynikajúca zmrzlina. Ešte viac sme zregenerovali v Trstenej U troch hodinárov a potom terénom poza rieku Oravica a Orava až do Nižnej. Pohodových 52 km sme ukončili na veľkolepom raute v cyklopointe Jama.