Už na štarte to vyzeralo na celkom početnú akciu. Pred objektív náhodného fotografa sa postavilo takmer 20 cyklistov, ktorí v pohodovom tempe začali šliapať do pedálov. V Trstenej sa urobila krátka prestávočka, lebo začalo už ,,prikurovať,, a bolo treba zhodiť nejaké časti odevu. Pohodové tempo do 20km/h sa stále dodržiavalo a v pelotóne vládla kľudná a komunikatívna atmosféra aj vďaka možnosti nového zákona v praxi - jazda cyklistov vedľa seba. Aj teraz je nutné šoférov pochváliť, že na nás nervózne nevytrubovali.

Malá zmena nálady nastala vo Vitanovej, kde cesta cez dedinu je v katastrofálnom stave. Tá sa našťastie vylepšila hneď za koncovou tabuľou obce. Potom už cesta do Oravíc sa radikálne zmenila, ale taktiež počasie. Od Osobitej sa hnali na nás ťažké dažďové mraky a tak bolo nutné trošku viac šliapnuť do pedálov, aby sme sa mohli ukryť v Kuliranči u Aľa. Tam tiež padlo vhod teplé polievkové občerstvenie. Edo - vedúci akcie - ešte stihol odbehnúť na blízky salaš a nakúpiť čerstvé produkty... Takže už predávajú - syr, žinčica, bryndza....

Prvý dážď sme teda úspešne prečkali pod strechou Kuliranča a keď sme začali stúpať do sedla Borek, už nám na prilby začalo pražiť nepríjemné slnko. Ale len chvíľku - to aby sme si príliš nezvykli. Pri zjazde z kopčeka sa za nami aspoň neprášilo, ale striekali gejzírky vody, takže veľká výhoda - nebolo treba piť z flaše - stačilo mať otvorené ústa. Plánovanú zastávku v Zuberci na zmrzline sme radšej vynechali a svižným tempom utekali pred ďalším lejakom, ktorý nás prenasledoval. Pred Oravským Bielym potokom sa zdalo, že už máme súboj vyhratý. Znova vykuklo slnko a za jeho žiarenia sme dostali exkluzívnu sprchu i keď nad nami bola skoro modrá obloha - nepochopiteľná vec. Ale aj to sa stáva - nikdy si nebuď istý víťazstvom, pokiaľ nesedíš v teple a v suchu pri čaji, alebo pivku v tvojej obľúbenej krčmičke...