V rámci jesenných turistických akcií nášho klubu sme usporiadali pešiu túru do Roháčov - na Salatín. Vo veľmi skromnej skupinke sme vyrazili od vrcholovej stanice lanovky, ktorá nám ušetrila vyše hodinové stúpanie.

Predpoveď počasia veštila zlepšenie počasia po predchádzajúcich daždivých dňoch, no to sme zažili až na zostupe zo Salatína. Výstup sme začali do úplneho ,,mlieka,, , teplota tak akurátna na stúpanie, výhľady do krajiny nulové. Dúfali sme, že slnko sa čoskoro objaví a bude to tá pravá jesenná turistika... Ale človek mieni, počasie mení.

Za Predným Salatínom sa rozfúkalo a ešte viac ochladilo, na tráve sa objavila srieň. Takéto ,,počko,, nás sprevádzalo až na vrchol Salatína, kde sme sa ani príliš nezdržiavali, bol problém nájsť závetrie, takže svačinku sme len tak narýchlo nahádzali do seba a pratali sa dole.

A až potom sa začali diať ,,veci,,... Ako šibnutím čarovného prútika sa hmla rozostúpila a nám sa konečne otvorili panorámy ako z kalendára. A aj sa vynorili skupinky turistov, ktorí asi mali lepšie informácie o počasí ako my, a svoje túry začali o hodinu neskoršie ako my. No tí nezažili zase také zmeny počasia ako naša partička :D .