Ako bolo v pláne, tak sa aj udialo a v nedeľu 27.9. som s radosťou privítala vo Vysokých Tatrách Ivana, Romana, Evku, Mirka, Peťka, Vierku, Daniela, Janku a Juraja s Monikou , našich, teda mojich blízkych. Predpoveď počasia jasne hlásila, že pršať nebude a na druhej strane, turista ktorý mokne a je mu zima, je iba zle oblečený.

Štartovali sme zo Štrbského plesa a prvý cieľ bol Popradské pleso. Po krátkom posilnení sa kávičkou a malými raňajkami sme prešli na cieľ druhý a to zdolanie sedla pod Ostrvou. To bolo prvé skutočné preverenie si našich turistických zdatností, veď čo by to bola za túrka bez poriadneho stúpania. Našim tretím cieľom bolo Batizovské pleso. Ako sme sa začali k nemu blížiť, ukázali nám Tatry svoju neskrotnosť a šli sme celú dobu v úplnej hmle. Našťastie nám na Batizovskom plese na kratúčko ukázali svoju krásnu tvár v podobe úchvatného pohľadu na Batizovskú dolinu a tretí cieľ splnený. Záverečný cieľ, Sliezsky dom a my zase do hmly tatranskej... po necelej hodine nás však Velická dolina privítala zaliata slnkom a Tatrám bolo všetko odpustené. Po zaslúženej polievočke, pivku a čajíku sme sa dokotúľali do Tatranskej Polianky, kde sme našu " nenáročnú " túrku ukončili. Dúfam že sa o rok za krajšieho počasia a v hojnejšom počte znova stretneme pri zdolávaní Vysokých Tatier.