Menu
25. Máj

44. ročník Okolo TATIER - 25.-27.5.2011

Po dlhoročnom ,,táborení,, v Tatranskej Lomnici sa organizátori rozhodli pre zmenu a takmer 500 členný peletón našiel prístrešie v obci Ždiar v Belianskych Tatrách.

Účastníci z 6 európskych krajín sa zišli v Nižnej 26.5. pri prezentácii, kde každý dostal inštrukcie o podujatí a spomienkové predmety. Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa vítali dlhoroční známi, ktorí sa nevideli najmenej jeden rok, možno aj viac. Ich spokojné tváre naznačovali, že sú v správnom čase na správnom mieste.

V piatok ráno po prebudení asi každý účastník zdvihol najprv svoj zrak na oblohu. Po mnohoročných skúsenostiach nikto neočakával letnú oblohu, ale to čo sa nakoniec ukázalo, predčilo všetky očakávania. Slnečno, mraky v nedohľadne, bezvetrie, teplota okolo 15 stupňov. V cyklistickej encyklopédii sa tento vzácny jav nazýva ICP – ideálne cyklistické počasie. Býva síce časovo veľmi obmedzené, ale v ten piatok, 27.5. 2011, sa prekonalo. Pamätníci dlho hľadali v pamäti, kedy bolo naposledy také počasie. Dôkazom môže byť aj veľmi štýlové opálenie – tzv. cyklistické, stehná a ramená opálené do polovičky.

O ôsmej hodine, po príhovoroch predsedu Cykloklubu Nižná Miloša Kuboša, predsedu TJ Nižná Daniela Paľu, starostu obce Nižná Ing. Jaroslava Rosinu a zástupcu hlavného sponzora podujatia – firmy Bona – p. Ľuboša Hrúza, sa vydal peletón vedený skupinkou podbielanských historických cyklistov na trať dlhú takmer 90 km. Už tradične popri ceste v Nižnej stáli stovky detí zo základnej školy a odprevádzali účastníkov a tiež aby si tleskli rukou o ruky cyklistov a tak symbolicky im popriali šťastie na ceste. Ten istý obraz sa cyklistom vynoril tiež v Tvrdošíne, Trstenej, Liesku, Čimhovej, Vitanovej, Hladovke a Suchej Hore.

Po príchode na štátnu hranicu čakalo účastníkov prekvapenie vo forme sladkého lákania na maškrty z pekárne Rusina, ktoré prišli mimoriadne vhod. Ďalšou zastávkou bol salaš za Witovom, kde si účastníci mohli zakúpiť špeciality z ovčieho mlieka – syr, žinčicu, korbáčiky. A kto pohrdol týmito pochutinami, tak ten určite niečo zjedol v Zakopanom. Pešia zóna bola preplnená rôznymi vôňami, ktorým bolo veľmi ťažko odolať. Potom už na cyklistov čakali len ,,príjemné,, stúpania do kopcov a ešte krajšie zjazdy z nich. Na poľsko-slovenskej hranici v Tatranskej Javorine sa dopĺňali ešte posledné vypotené tekutiny a po záverečnom stúpaní na ,,banánový,, kopec nad Ždiarom, nasledoval už len zjazd do cieľa prvej etapy, lemovaný nádhernou panorámou Belianskych Tatier. Po príchode k hotelu Magura, kde bola ubytovaná väčšina účastníkov, dostal každý účastník malý dúšok ,,ohnivej vody,, a chutný guláš. No a pri večernej zábave s country skupinou Kredenc a DJ-om Maťom, každý nechal na parkete aj tie posledné sily, ktoré mu ešte zostali.....

Sobotné ráno bolo ako zo zlého sna. Dažďové kvapky bubnovali na parapetné dosky snáď už od skorého rána, či neskorej noci. Každému bolo jasné, že plánované výlety sa budú musieť odložiť a že bude treba nájsť náhradný program. Niektorým po pretancovanej noci prišlo aj vhod, že si mohli ,,dobiť baterky,, na izbách a šetriť sa na večernú zábavu, ktorá bola tiež v réžii DJ Maťa.

No a nedeľné ráno bolo ako cez ,,kopírák,,. Ťažké mraky viseli tesne nad okolitými stromami a každému bolo jasné, že dnes nasucho neobíde. Kapacita sprievodných vozidiel bola naplnená ešte asi v noci. Výhodu mali tí, alebo tie, ktoré vytancovali šoférov a tak si zabezpečili suché miestečko na štyroch kolesách. Nám ostatným neostávalo nič iné, ako na seba nahádzať všetko oblečenie, čo sa našlo v ruksakoch a ,,prásknuť,, do koní, teda do toho jediného, ktorý cyklistu viezol.

Nie nadarmo sa vraví, že všetko zlé raz pominie. Tak tomu bolo aj teraz, ale najskôr si museli účastníci odkrútiť pár kilometrov v daždi až po odbočku na Štrbské pleso. Potom prezliecť do suchého, či najmenej mokrého, a pokračovať smerom na Podbanské....ale už bez asistencie dažďových kvapiek. V Liptovskom Mikuláši to už bol celkom iný svet a cyklistika začala znovu chutiť. Napriek tomu, že nás čakala ešte posledná výzva – priesmyk Huty, ktorý sa zdá byť z roka na rok strmší.... Alebo to bol len klam? Uvidíme na budúci rok, kedy sa pôjde jubilejný 45. ročník.

Autorov fotografií a aj ďalšie fotky nájdete tu:

Juraj Štofko

Video od Jána Ďuricu