V sobotu 21. mája sa konal v Rajeckých Tepliciach, na kúpalisku Laura, ďalší ročník nesúťažného, poloorientačného MTB cyklomaratónu. Trojčlenná úderka horských cyklistov z nášho klubu – Fero Kráľ, Marián Vanderka a Ivan Opát, podporená ešte cyklistami z Podbiela - prišla do dejiska podujatia už v piatok, aby sa v kľude pripravila na náročné kilometre v teréne. V prostredí Rajeckej doliny, Súľovskej kotliny a pohoria Lúčanskej Malej Fatry boli na výber trasy od 30 do 130 km, s ôsmymi kontrolnými stanovišťami. Po minimálne dvoch ich prejdení bol účastník zaradený do losovania bohatej tomboly.
V deň štartu o 9 hod. sa zhruba 300 členný pelotón pohol do kopcov Rajeckej doliny. Singeltraily sa striedali s voňavými lúkami, poľné cesty s kamennými zásekmi v hustých bukových lesoch. Počasie prialo pretekárom a už z prvého horského sedla sa im naskytli krásne výhľady na Súľovské skaly. Po krátkych , blatových, ale rýchlych zjazdoch nás privítala obec Súľov, kde bola aj prvá občerstvovačka, kontrolný bod a možnosť doplniť sily pred náročným stúpaním do Roháčskeho sedla. Odtiaľ znova zjazdujeme, blato strieka na všetky strany, brzdy kvília, sem-tam aj nejaká odreninka – to už k horskej cyklistike skrátka patrí.
Dostávame sa do dediny Lietava a začíname stúpať zelenými lúkami na Lietavský hrad. Cestou uvažujeme, aké to museli mať hradní páni ťažké, kým sa vydriapali k hradu. My, vďaka našim ľahkým prevodom, sa z dediny dostávame k druhému kontrolnému bodu, na nádvorie hradu, asi za 40 minút. Pečiatka do mapky, jedno orosené a riadne osolený chlieb s masťou a cibuľou, pokochanie sa výhľadom zo spálne hradnej pani a už je čas znova hltať horské kilometre. Trochu blúdenia ešte nikoho nezabilo, veď je to aj poloorientačný maratón, tak žiadne obavy... Aspoň v cieli bude na tachometri viac.
Prichádzame do Rajeckých Teplíc, na tachometroch má každý hodnotu motajúcu sa okolo 35 kilometrov, odparkujeme bajky a poškuľujeme po bazéne, v ktorom je komfortná, 28 stupňová voda. Kto by odolal? My áno a radšej si ideme po cieľovú pečiatku a rezeň so šalátom.
Najedení do prasknutia, ležiac v teplej tráve s Čiernou horou nás zmáha únava, keď niekto zahlási žeby sme mohli skúsiť bajknúť ešte tú druhú polovicu dnešnej trasy.... ,,V pohode, po rovinke, ku gejzíru v Rajeckej Lesnej, a cestou kukneme aj slovenský vyrezávaný betlehem,,. Už fakt neviem kto to povedal, ale naše pohľady spočívali v tráve. Boli také náznaky, žeby sme išli aj do pelechov hodiť šlofíka, ale rázne ,,poďme na to,, nás rýchlo postavilo na nohy a do pedálov.
Zase sme si v kopčekoch spomenuli, že je to poloorientačný maratón a že hľadanie cesty, či skratky je vlastne v poriadku.
V Rajeckej Lesnej, pri slovenskom betleheme, bola akurát púť, odpust aj omša pod šírim nebom, a tak naše zablatené bajky a prepotené dresy v ich blízkosti nevypadali dvakrát vábivo. Akurát pán farár nám len tak medzi spoveďou jedného farníka povedal že: ,, Váš čekpoint už tu nie je,, - a pokračoval v spovedi hriešnika.
Tak naberáme smer gejzír, ku ktorému to máme ešte asi 6 kilometrov po príjemnej asfaltke. Cestička sa krásne vlní okolo potoka, cesta ubieha a my sa už vidíme, ako sa ovlažujeme striekajúcou vodou.
Pohľad na gejzír spoza jednej z nespočetných zákrut nám dáva zabudnúť na únavu, ovlažujeme sa, posvačíme, urobíme povinné foto a trielime – konečne - dole kopcom. Ale nie nadlho, ešte henten a potom henten a ten kopček a už budeme ,,doma,,
Ku kúpalisku Laura v Rajeckých Tepliciach prichádzame už v podvečer za chladnejšieho, ale stále slnečného počasia. Odstavujeme ,,tátoše,, a začíname sa predháňať, kto našliapal viacej kilometrov. V podstate je problém v tom, či je to 82 km, alebo trošku viacej. Menej nehlásil nikto. No všetci súhlasíme, že na dnešok máme toho akurát dosť a začíname uvažovať nad výdatnou večerou tesne po 22 hodine.

Veľká vďaka patrí organizátorom, za pozornosť, za výber trás, za skvelé počasie a úžasnú nepretekársku atmosféru. Budúci rok už asi máme plán , kde v tom čase budeme.